ॐ नमः शिवाय
ॐ नमः शिवाय
श्रीशिवभुजङ्गम् अथवा शिवस्तुतिः
गलद्दानगण्डं
मिलद्भृङ्गषण्डं
चलच्चारुशुण्डं
जगत्त्राणशौण्डम्
।
कनद्दन्तकाण्डं
विपद्भङ्गचण्डं
शिवप्रेमपिण्डं
भजे वक्रतुण्डम् ॥ १॥
अनाद्यन्तमाद्यं
परं तत्त्वमर्थं
चिदाकारमेकं
तुरीयं त्वमेयम् ।
हरिब्रह्ममृग्यं
परब्रह्मरूपं
मनोवागतीतं
महःशैवमीडे
॥ २॥
स्वशक्त्यादिशक्त्यन्तसिंहासनस्थं
मनोहारिसर्वाङ्गरत्नोरुभूषम्
।
जटाहीन्दुगङ्गास्थिशम्याकमौलिं
पराशक्तिमित्रं
नुमः पञ्चवक्त्रम् ॥ ३॥
शिवेशानतत्पूरुषाघोरवामा-
दिभिः
पञ्चभिर्हृन्मुखैः
षड्भिरङ्गैः
।
अनौपम्य
षट्त्रिंशतं
तत्त्वविद्या-
मतीतं परं त्वां कथं वेत्ति को वा ॥ ४॥
प्रवालप्रवाहप्रभाशोणमर्धं
मरुत्वन्मणिश्रीमहःश्याममर्धम्
।
गुणस्यूतमेतद्वपुः
शैवमन्तः
स्मरामि
स्मरापत्तिसम्पत्तिहेतोः
॥ ५॥
स्वसेवासमायातदेवासुरेन्द्रा-
नमन्मौलिमन्दारमालाभिषिक्तम्
।
नमस्यामि
शम्भो पदाम्भोरुहं ते
भवाम्भोधिपोतं
भवानीविभाव्यम्
॥ ६॥
जगन्नाथ
मन्नाथ गौरीसनाथ
प्रपन्नानुकम्पिन्विपन्नार्तिहारिन्।
महःस्तोममूर्ते
समस्तैकबन्धो
नमस्ते
नमस्ते पुनस्ते नमोऽस्तु ॥ ७॥
विरूपाक्ष विश्वेश विश्वादिदेव
त्रयीमूल शम्भो शिव त्र्यम्बक त्वम् ।
प्रसीद स्मर त्राहि पश्यावमुक्त्यै
क्षमां प्राप्नुहि त्र्यक्ष मां रक्ष मोदात्॥ ८॥
महादेव देवेश देवादिदेव
स्मरारे पुरारे यमारे हरेति ।
ब्रुवाणः स्मरिष्यामि भक्त्या भवन्तं
ततो मे दयाशील देव प्रसीद ॥ ९॥
त्वदन्यः शरण्यः प्रपन्नस्य नेति
प्रसीद स्मरन्नेव हन्यास्तु दैन्यम् ।
न चेत्ते भवेद्भक्तवात्सल्यहानि-
स्ततो मे दयालो सदा संनिधेहि ॥ १०॥
अयं दानकालस्त्वहं दानपात्रं
भवानेव दाता त्वदन्यं न याचे ।
भवद्भक्तिमेव स्थिरां देहि मह्यं
कृपाशील शम्भो कृतार्थोऽस्मि तस्मात्॥ ११॥
पशुं वेत्सि चेन्मां तमेवाधिरूढः
कलङ्कीति वा मूर्ध्नि धत्से तमेव ।
द्विजिह्वः पुनः सोऽपि ते कण्ठभूषा
त्वदङ्गीकृताः शर्व सर्वेऽपि धन्याः ॥ १२॥
न शक्नोमि कर्तुं परद्रोहलेशं
कथं प्रीयसे त्वं न जाने गिरीश ।
तथाहि प्रसन्नोऽसि कस्यापि कान्ता-
सुतद्रोहिणो वा पितृद्रोहिणो वा ॥ १३॥
स्तुतिं ध्यानमर्चां यथावद्विधातुं
भजन्नप्यजानन्महेशावलम्बे ।
त्रसन्तं सुतं त्रातुमग्रे मृकण्डो-
र्यमप्राणनिर्वापणं त्वत्पदाब्जम् ॥ १४॥
शिरोद्दृष्टिहृद्रोगशूलप्रमेह-
ज्वरार्शोजरायक्ष्महिक्काविषार्तान्।
त्वमाद्यो भिषग्भेषजं भस्म शम्भो
त्वमुल्लाघयास्मान्वपुर्लाघवाय ॥ १५॥
दरिद्रोऽस्म्यभद्रोऽस्मि भग्नोऽस्मि दूये
विष्ण्णोऽस्मि सन्नोऽस्मि खिन्नोऽस्मि चाहम् ।
भवान्प्राणिनामन्तरात्मासि शम्भो
ममाधिं न वेत्सि प्रभो रक्ष मां त्वम् ॥ १६॥
त्वदक्ष्णोः कटाक्षः पतेत्त्र्यक्ष यत्र
क्षणं क्ष्मा च लक्ष्मीः स्वयं तं वृणाते ।
किरीटस्फुरच्चामरच्छत्रमाला-
कलाचीगजक्षौमभूषाविशेषैः ॥ १७॥
भवान्यै भवायापि मात्रे च पित्रे
मृडान्यै मृडायाप्यघघ्न्यै मखघ्ने ।
शिवाङ्ग्यै शिवाङ्गाय कुर्मः शिवायै
शिवायाम्बिकायै नमस्त्र्यम्बकाय ॥ १८॥
भवद्गौरवं मल्लघुत्वं विदित्वा
प्रभो रक्ष कारुण्यदृष्ट्यानुगं माम् ।
शिवात्मानुभावस्तुतावक्षमोऽहं
स्वशक्त्या कृतं मेऽपराधं क्षमस्व ॥ १९॥
यदा कर्णरन्ध्रं व्रजेत्कालवाह-
द्विषत्कण्ठघण्टाघणात्कारनादः ।
वृषाधीशमारुह्य देवौपवाह्यं
तदा वत्स मा भीरिति प्रीणय त्वम् ॥ २०॥
यदा दारुणाभाषणा भीषणा मे
भविष्यन्त्युपान्ते कृतान्तस्य दूताः ।
तदा मन्मनस्त्वत्पदाम्भोरुहस्थं
कथं निश्चलं स्यान्नमस्तेऽस्तु शम्भो ॥ २१॥
यदा दुर्निवारव्यथोऽहं शयानो
लुठन्निःश्वसन्निःसृताव्यक्तवाणिः ।
तदा जह्नुकन्याजलालङ्कृतं ते
जटामण्डलं मन्मनोमन्दिरं स्यात्॥ २२॥
यदा पुत्रमित्रादयो मत्सकाशे
रुदन्त्यस्य हा कीदृशीयं दशेति।
तदा देवदेवेश गौरीश शम्भो
नमस्ते शिवायेत्यजस्रं ब्रवाणि ॥ २३॥
यदा पश्यतां मामसौ वेत्ति नास्मा-
नयं श्वास एवेति वाचो भवेयुः ।
तदा भूतिभूषं भुजङ्गावनद्धं
पुरारे भवन्तं स्फुटं भावयेयम् ॥ २४॥
यदा यातनादेहसंदेहवाही
भवेदात्मदेहे न मोहो महान्मे ।
तदा काशशीतांशुसङ्काशमीश
स्मरारे वपुस्ते नमस्ते स्मराणि ॥ २५॥
यदापारमच्छायमस्थानमद्भि-
र्जनैर्वा विहीनं गमिष्यामि मार्गम् ।
तदा तं निरुन्धन्कृतान्तस्य मार्गं
महादेव मह्यं मनोज्ञं प्रयच्छ ॥ २६॥
यदा रौरवादि स्मरन्नेव भीत्या
व्रजाम्यत्र मोहं महादेव घोरम् ।
तदा मामहो नाथ कस्तारयिष्य-
त्यनाथं पराधीनमर्धेन्दुमौले ॥ २७॥
यदा श्वेतपत्रायतालङ्घ्यशक्तेः
कृतान्ताद्भयं भक्तवात्सल्यभावात् ।
तदा पाहि मां पार्वतीवल्लभान्यं
न पश्यामि पातारमेतादृशं मे ॥ २८॥
इदानीमिदानीं मृतिर्मे भवित्री-
त्यहो संततं चिन्तया पीडितोऽस्मि ।
कथं नाम मा भून्मृतौ भीतिरेषा
नमस्ते गतीनां गते नीलकण्ठ ॥ २९॥
अमर्यादमेवाहमाबालवृद्धं
हरन्तं कृतान्तं समीक्ष्यास्मि भीतः ।
मृतौ तावकाङ्घ्र्यब्जदिव्यप्रसादा-
द्भवानीपते निर्भयोऽहं भवानि ॥ ३०॥
जराजन्मगर्भाधिवासादिदुःखा-
न्यसह्यानि जह्यां जगन्नाथ देव ।
भवन्तं विना मे गतिर्नैव शम्भो
दयालो न जागर्ति किं वा दया ते ॥ ३१॥
शिवायेति शब्दो नमःपूर्व एष
स्मरन्मुक्तिकृन्मृत्युहा तत्त्ववाची ।
महेशान मा गान्मनस्तो वचस्तः
सदा मह्यमेतत्प्रदानं प्रयच्छ ॥ ३२॥
त्वमप्यम्ब मां पश्य शीतांशुमौलि-
प्रिये भेषजं त्वं भवव्याधिशान्तौ ।
बहुक्लेशभाजं पदाम्भोजपोते
भवाब्धौ निमग्नं नयस्वाद्य पारम् ॥ ३३॥
अनुद्यल्ललाटाक्षिवह्निप्ररोहै-
रवामस्फुरच्चारुवामोरुशोभैः ।
अनङ्गभ्रमद्भोगिभूषाविशेषै-
रचन्द्रार्धचूडैरलं दैवतैर्नः ॥ ३४॥
अकण्ठेकलङ्कादनङ्गेभुजङ्गा-
दपाणौकपालादफालेनलाक्षात्।
अमौळौशशाङ्कादवामेकलत्रा-
दहं देवमन्यं न मन्ये न मन्ये ॥ ३५॥
महादेव शम्भो गिरीश त्रिशूलिं-
स्त्वदीयं समस्तं विभातीति यस्मात्।
शिवादन्यथा दैवतं नाभिजाने
शिवोऽहं शिवोऽहं शिवोऽहं शिवोऽहम् ॥ ३६॥
यतोऽजायतेदं प्रपञ्चं विचित्रं
स्थितिं याति यस्मिन्यदेकान्तमन्ते ।
स कर्मादिहीनः स्वयञ्ज्योतिरात्मा
शिवोऽहं शिवोऽहं शिवोऽहं शिवोऽहम् ॥ ३७॥
किरीटे निशेशो ललाटे हुताशो
भुजे भोगिराजो गले कालिमा च ।
तनौ कामिनी यस्य तत्तुल्यदेवं
न जाने न जाने न जाने न जाने ॥ ३८॥
अनेन स्तवेनादरादम्बिकेशं
परां भक्तिमासाद्य यं ये नमन्ति ।
मृतौ निर्भयास्ते जनास्तं भजन्ते
हृदम्भोजमध्ये सदासीनमीशम् ॥ ३९॥
भुजङ्गप्रियाकल्प शम्भो मयैवं
भुजङ्गप्रयातेन वृत्तेन कॢप्तम् ।
नरः स्तोत्रमेतत्पठित्वोरुभक्त्या
सुपुत्रायुरारोग्यमैश्वर्यमेति ॥ ४०॥
इति श्रीमत्परमहंसपरिव्राजकाचार्यस्य
श्रीगोविन्दभगवत्पूज्यपादशिष्यस्य
श्रीमच्छङ्करभगवत्पाद कृतौ
शिवभुजङ्गं सम्पूर्णम् ॥
galaddAnagaNDa.n miladbhR^i~NgaShaNDaM chalachchArushuNDa.n jagattrANashauNDam . kanaddantakANDa.n vipadbha~NgachaNDaM shivapremapiNDaM bhaje vakratuNDam .. 1..
anAdyantamAdya.n para.n tattvamarthaM chidAkArameka.n turIya.n tvameyam . haribrahmamR^igya.n parabrahmarUpaM manovAgatIta.n mahaHshaivamIDe .. 2..
svashaktyAdishaktyantasi.nhAsanasthaM manohArisarvA~NgaratnorubhUSham . jaTAhInduga~NgAsthishamyAkamauliM parAshaktimitra.n numaH pa~nchavaktram .. 3..
shiveshAnatatpUruShAghoravAmA\- dibhiH pa~nchabhirhR^inmukhaiH ShaDbhira~NgaiH . anaupamya ShaTtri.nshata.n tattvavidyA\- matIta.n para.n tvA.n katha.n vetti ko vA .. 4..
pravAlapravAhaprabhAshoNamardhaM marutvanmaNishrImahaHshyAmamardham . guNasyUtametadvapuH shaivamantaH smarAmi smarApattisampattihetoH .. 5..
svasevAsamAyAtadevAsurendrA\- namanmaulimandAramAlAbhiShiktam . namasyAmi shambho padAmbhoruha.n te bhavAmbhodhipotaM bhavAnIvibhAvyam .. 6..
jagannAtha mannAtha gaurIsanAtha prapannAnukampinvipannArtihArin. mahaHstomamUrte samastaikabandho namaste namaste punaste namo.astu .. 7..
virUpAkSha vishvesha vishvAdideva trayImUla shambho shiva tryambaka tvam . prasIda smara trAhi pashyAvamuktyai kShamA.n prApnuhi tryakSha mA.n rakSha modAt.. 8..
mahAdeva devesha devAdideva smarAre purAre yamAre hareti . bruvANaH smariShyAmi bhaktyA bhavantaM tato me dayAshIla deva prasIda .. 9..
tvadanyaH sharaNyaH prapannasya neti prasIda smaranneva hanyAstu dainyam . na chette bhavedbhaktavAtsalyahAni\- stato me dayAlo sadA sa.nnidhehi .. 10..
aya.n dAnakAlastvaha.n dAnapAtraM bhavAneva dAtA tvadanya.n na yAche . bhavadbhaktimeva sthirA.n dehi mahyaM kR^ipAshIla shambho kR^itArtho.asmi tasmAt.. 11..
pashu.n vetsi chenmA.n tamevAdhirUDhaH kala~NkIti vA mUrdhni dhatse tameva . dvijihvaH punaH so.api te kaNThabhUShA tvada~NgIkR^itAH sharva sarve.api dhanyAH .. 12..
na shaknomi kartu.n paradrohaleshaM katha.n prIyase tva.n na jAne girIsha . tathAhi prasanno.asi kasyApi kAntA\- sutadrohiNo vA pitR^idrohiNo vA .. 13..
stuti.n dhyAnamarchA.n yathAvadvidhAtuM bhajannapyajAnanmaheshAvalambe . trasanta.n suta.n trAtumagre mR^ikaNDo\- ryamaprANanirvApaNa.n tvatpadAbjam .. 14..
shiroddR^iShTihR^idrogashUlaprameha\- jvarArshojarAyakShmahikkAviShArtAn. tvamAdyo bhiShagbheShajaM bhasma shambho tvamullAghayAsmAnvapurlAghavAya .. 15..
daridro.asmyabhadro.asmi bhagno.asmi dUye viShNNo.asmi sanno.asmi khinno.asmi chAham . bhavAnprANinAmantarAtmAsi shambho mamAdhi.n na vetsi prabho rakSha mA.n tvam .. 16..
tvadakShNoH kaTAkShaH patettryakSha yatra kShaNa.n kShmA cha lakShmIH svaya.n ta.n vR^iNAte . kirITasphurachchAmarachChatramAlA\- kalAchIgajakShaumabhUShAvisheShaiH .. 17..
bhavAnyai bhavAyApi mAtre cha pitre mR^iDAnyai mR^iDAyApyaghaghnyai makhaghne . shivA~Ngyai shivA~NgAya kurmaH shivAyai shivAyAmbikAyai namastryambakAya .. 18..
bhavadgaurava.n mallaghutva.n viditvA prabho rakSha kAruNyadR^iShTyAnuga.n mAm . shivAtmAnubhAvastutAvakShamo.ahaM svashaktyA kR^ita.n me.aparAdha.n kShamasva .. 19..
yadA karNarandhra.n vrajetkAlavAha\- dviShatkaNThaghaNTAghaNAtkAranAdaH . vR^iShAdhIshamAruhya devaupavAhyaM tadA vatsa mA bhIriti prINaya tvam .. 20..
yadA dAruNAbhAShaNA bhIShaNA me bhaviShyantyupAnte kR^itAntasya dUtAH . tadA manmanastvatpadAmbhoruhasthaM katha.n nishchala.n syAnnamaste.astu shambho .. 21..
yadA durnivAravyatho.aha.n shayAno luThanniHshvasanniHsR^itAvyaktavANiH . tadA jahnukanyAjalAla~NkR^ita.n te jaTAmaNDala.n manmanomandira.n syAt.. 22..
yadA putramitrAdayo matsakAshe rudantyasya hA kIdR^ishIya.n dasheti. tadA devadevesha gaurIsha shambho namaste shivAyetyajasraM bravANi .. 23..
yadA pashyatA.n mAmasau vetti nAsmA\- naya.n shvAsa eveti vAcho bhaveyuH . tadA bhUtibhUShaM bhuja~NgAvanaddhaM purAre bhavanta.n sphuTaM bhAvayeyam .. 24..
yadA yAtanAdehasa.ndehavAhI bhavedAtmadehe na moho mahAnme . tadA kAshashItA.nshusa~NkAshamIsha smarAre vapuste namaste smarANi .. 25..
yadApAramachChAyamasthAnamadbhi\- rjanairvA vihIna.n gamiShyAmi mArgam . tadA ta.n nirundhankR^itAntasya mArgaM mahAdeva mahya.n manoj~na.n prayachCha .. 26..
yadA rauravAdi smaranneva bhItyA vrajAmyatra moha.n mahAdeva ghoram . tadA mAmaho nAtha kastArayiShya\- tyanAtha.n parAdhInamardhendumaule .. 27..
yadA shvetapatrAyatAla~NghyashakteH kR^itAntAdbhayaM bhaktavAtsalyabhAvAt . tadA pAhi mA.n pArvatIvallabhAnyaM na pashyAmi pAtArametAdR^isha.n me .. 28..
idAnImidAnI.n mR^itirme bhavitrI\- tyaho sa.ntata.n chintayA pIDito.asmi . katha.n nAma mA bhUnmR^itau bhItireShA namaste gatInA.n gate nIlakaNTha .. 29..
amaryAdamevAhamAbAlavR^iddhaM haranta.n kR^itAnta.n samIkShyAsmi bhItaH . mR^itau tAvakA~NghryabjadivyaprasAdA\- dbhavAnIpate nirbhayo.ahaM bhavAni .. 30..
jarAjanmagarbhAdhivAsAdiduHkhA\- nyasahyAni jahyA.n jagannAtha deva . bhavanta.n vinA me gatirnaiva shambho dayAlo na jAgarti ki.n vA dayA te .. 31..
shivAyeti shabdo namaHpUrva eSha smaranmuktikR^inmR^ityuhA tattvavAchI . maheshAna mA gAnmanasto vachastaH sadA mahyametatpradAna.n prayachCha .. 32..
tvamapyamba mA.n pashya shItA.nshumauli\- priye bheShaja.n tvaM bhavavyAdhishAntau . bahukleshabhAja.n padAmbhojapote bhavAbdhau nimagna.n nayasvAdya pAram .. 33..
anudyallalATAkShivahniprarohai\- ravAmasphurachchAruvAmorushobhaiH . ana~NgabhramadbhogibhUShAvisheShai\- rachandrArdhachUDairala.n daivatairnaH .. 34..
akaNThekala~NkAdana~Ngebhuja~NgA\- dapANaukapAlAdaphAlenalAkShAt. amauLaushashA~NkAdavAmekalatrA\- daha.n devamanya.n na manye na manye .. 35..
mahAdeva shambho girIsha trishUli.n\- stvadIya.n samasta.n vibhAtIti yasmAt. shivAdanyathA daivata.n nAbhijAne shivo.aha.n shivo.aha.n shivo.aha.n shivo.aham .. 36..
yato.ajAyateda.n prapa~ncha.n vichitraM sthiti.n yAti yasminyadekAntamante . sa karmAdihInaH svaya~njyotirAtmA shivo.aha.n shivo.aha.n shivo.aha.n shivo.aham .. 37..
kirITe nishesho lalATe hutAsho bhuje bhogirAjo gale kAlimA cha . tanau kAminI yasya tattulyadevaM na jAne na jAne na jAne na jAne .. 38..
anena stavenAdarAdambikeshaM parAM bhaktimAsAdya ya.n ye namanti . mR^itau nirbhayAste janAstaM bhajante hR^idambhojamadhye sadAsInamIsham .. 39..
bhuja~NgapriyAkalpa shambho mayaivaM bhuja~NgaprayAtena vR^ittena kLLiptam . naraH stotrametatpaThitvorubhaktyA suputrAyurArogyamaishvaryameti .. 40..
iti shrImatparamaha.nsaparivrAjakAchAryasya shrIgovindabhagavatpUjyapAdashiShyasya shrImachCha~NkarabhagavatpAda kR^itau shivabhuja~NgaM sampUrNam ..
Partial Translation
Galadhana gandam, milath brunga shandam, Chalacharu shundam jagath thrana soundam, Lasad danthakandam vipad banga chandam, Shiva prema pindam, bhaje vakrathundam., 1
I pray the one tusked God who is the darling of Lord Shiva,
Whose cheeks are drenched by water of exuberance,
Who is surrounded by the flying crowd of bees,
Who has a trunk which is waved with slowness,
Who is capable of protecting the entire world,
Who has thick, long,shining tusks,
And who is capable of saving us from danger.
Whose cheeks are drenched by water of exuberance,
Who is surrounded by the flying crowd of bees,
Who has a trunk which is waved with slowness,
Who is capable of protecting the entire world,
Who has thick, long,shining tusks,
And who is capable of saving us from danger.
Anadyanthamadhyam, param thathwamartham, Chidakaramekam, thurreyam thwameyam, Haribrahma mrugyam, Parabrahma roopam, Mano vagatheetham maha shaivameede., 2
I meditate on that great light called Shaiva,
Which has no beginning nor end,
Which is the real meaning of philosophy,
Which is the only one form of holy knowledge,
Which is thureeya, the blissful fourth state,
Which is the unknown which was,
Searched by Lord Brahma and Vishnu,
And which is the form of ultimate truth.
Which has no beginning nor end,
Which is the real meaning of philosophy,
Which is the only one form of holy knowledge,
Which is thureeya, the blissful fourth state,
Which is the unknown which was,
Searched by Lord Brahma and Vishnu,
And which is the form of ultimate truth.
Swashakthyadhi shakthyantha simhasanastham, Mano hari sarvanga rathnabhi bhoosham, Jataheendugangastha sasyarka moulim, Param shakthi mithram nama pancha vakthram., 3
I salute that God with five faces,
Who sits on the throne of Adhishakthi,
Using his own strength,
Who wears mind stealing ornaments,
Made of jewels all over his body,
Who wears mated locks, snake,
Moon and the river Ganga on his head,
Who has moon and sun as his eyes,
Who is the eternal god,
And who has always with him Shakthi as consort.
Who sits on the throne of Adhishakthi,
Using his own strength,
Who wears mind stealing ornaments,
Made of jewels all over his body,
Who wears mated locks, snake,
Moon and the river Ganga on his head,
Who has moon and sun as his eyes,
Who is the eternal god,
And who has always with him Shakthi as consort.
Shivesana that purusha ghora vamadhi, Bhirbrahmabhirhrunmukhai shadbirangai, Anoupamyashatthrimsakam thathwavidhya, Mathetham paranthwam kadham vethi ko vaa., 4
How any one can know you by any means,
Who is with Brahmas like Shiva, Ishana,
Thathpurusha, Aghora and Vama,
Who has parts like the Hrudaya[1],
And who is beyond the unequal,
Thirty six principles that stand out.
Who is with Brahmas like Shiva, Ishana,
Thathpurusha, Aghora and Vama,
Who has parts like the Hrudaya[1],
And who is beyond the unequal,
Thirty six principles that stand out.
Pravala pravaha prabha sonamardham, Maruthanmni sreemaha syamamardham, Gunasyuthamekam vapusaivamantha, Smarami smarapathi sampathi hethum., 5
I meditate on that Shiva who is,
The reason for pleasures and pain,
Who has half his body red as coral,
And the other half as blue as Topaz[2],
Who is the mixture of properties,
And who is the reason for the rise,
And fall of the God of love.
The reason for pleasures and pain,
Who has half his body red as coral,
And the other half as blue as Topaz[2],
Who is the mixture of properties,
And who is the reason for the rise,
And fall of the God of love.
Swa seva samayatha deva surendra, Naman mouli mandara malabhishiktham, Namasyami shambho padambhoruham they, Bhavambhodhipotha, bhavani vibhavyam., 6
I salute your lotus like feet,
Which is being decorated by,
Garlands of flowers by the,
Devas and Indra who come to salute it,
Which is the boat which makes us,
Cross the ocean of life,
And which is but proper to be fondled by Parvathi.
Which is being decorated by,
Garlands of flowers by the,
Devas and Indra who come to salute it,
Which is the boat which makes us,
Cross the ocean of life,
And which is but proper to be fondled by Parvathi.
Jagannatha mannadha Gowreesa nadha, Prapannukampin vipannarthi harin, Mahasthoma murthe samasthaika bandho, Namasthe namasthe, punasthe namasthe., 7
Hey, lord of Universe, Hey my lord,
Hey, lord of the Goddess Gauri,
Hey, lord who has mercy towards to his devotees,
Hey, lord who destroys sorrows,
Hey, lord who has a body which is group of lights,
Hey, lord who is the relative of all,
Salutation, salutations and again salutations.
Hey, lord of the Goddess Gauri,
Hey, lord who has mercy towards to his devotees,
Hey, lord who destroys sorrows,
Hey, lord who has a body which is group of lights,
Hey, lord who is the relative of all,
Salutation, salutations and again salutations.
Mahadeva devesa devadhi deva, Smarare purare yamare harethi, Broovana smarishyami bhakthya bhavantham, Thatho may dayasheela deva praseedha., 8
Hey great God, Hey, lord of gods, Hey God of gods,
I always remember you with great devotion,
As the one who is beyond thought, and as the one who destroyed cities,
As the one who killed Yama and as the one who is the destroyer,
So Hey, great God of mercy, be pleased with me.
I always remember you with great devotion,
As the one who is beyond thought, and as the one who destroyed cities,
As the one who killed Yama and as the one who is the destroyer,
So Hey, great God of mercy, be pleased with me.
Viroopaksha viswesa vidhyadhi kesa, Thrayi moola shambho shiva trayambaka thwam, Praseedha smara thrahi pasyavapushya, Kshamaswapnuheethi kshapahi ksipama., 9
Hey,God with a different eye,
Hey,God who is the lord of universe,
Hey, God who is the God of knowledge,
Hey,God who is the cause of three Vedas,
Hey, lord Shiva, Hey, lord Thrayambaka,
I have few requests to you,
Be pleased with me, remember me, and take care of me,
See me with your three eyes, Save me, look after me,
Pardon all my mistakes, and come before me.
Hey,God who is the lord of universe,
Hey, God who is the God of knowledge,
Hey,God who is the cause of three Vedas,
Hey, lord Shiva, Hey, lord Thrayambaka,
I have few requests to you,
Be pleased with me, remember me, and take care of me,
See me with your three eyes, Save me, look after me,
Pardon all my mistakes, and come before me.
Thwadanya saranya prapannasya nethi, Praseedha smaran neva hanyasthu dainyam, Na chethe bhaved bhaktha vathsalya hani, Sthatho may dayalo dayam sandhidehi., 10
There is none who is more kind to your devotees than you,
And so be kind to me,who has sought your blessings,
Otherwise it may be thought that you do not love your devotees,
And so oh, god of mercy, show kindness to me without any doubt.
And so be kind to me,who has sought your blessings,
Otherwise it may be thought that you do not love your devotees,
And so oh, god of mercy, show kindness to me without any doubt.
Ayam Danakalasthwaham danapathram, Bhvannadha datha thwadanyam nay yache, Bhavath bhakthimeva sthiram dehi mahyam, Krupaseela shambho kruthorthosmi thasmad., 11
This is the proper time for giving
And I am the vessel for receiving,
And so god become the giver
And I do not ask you anything else,
But give me devotion towards you which is stable,
And God who is merciful by nature,
Show me your kindness to me.
And I am the vessel for receiving,
And so god become the giver
And I do not ask you anything else,
But give me devotion towards you which is stable,
And God who is merciful by nature,
Show me your kindness to me.
Pasum vethsi chethmaam thwadevadhirooda, Kalangeethi vaa moordhni dathse thwameva, Dwijihwa punassopi may kanda bhoosha, Thwadangeekrutha ssarva sarvepi dhanya., 12
Suppose you consider me as a bull, climb on me,
Suppose you consider me as blemished,
Wear me on your head as moon,
Suppose you consider me as a two tounged liar,
Wear me on your neck as the two tounged serpent,
And in whatever way you give me recognition,
I would be satisfied always and by all means.
Suppose you consider me as blemished,
Wear me on your head as moon,
Suppose you consider me as a two tounged liar,
Wear me on your neck as the two tounged serpent,
And in whatever way you give me recognition,
I would be satisfied always and by all means.
Na saknomi karthum para droha lesam, Kadham preeyase thwam na janey gireesa, Thadhahi prasannosi kasyapi kantha, Sutha drohino vaa pithru drohino vaa., 13
Oh Lord I do not know how to trouble others,
Hey, lord of the mountain, I do not,
Know how to please you,
Otherwise how did you, the lord of Kasi,
Become pleased with, the one who
Troubled his wife and son,
And another who troubled his father.
Hey, lord of the mountain, I do not,
Know how to please you,
Otherwise how did you, the lord of Kasi,
Become pleased with, the one who
Troubled his wife and son,
And another who troubled his father.
Sthuthim dhyanamarcham yadavad dwidathum, Bajannapya janan mahesavalambhe, Thrasantham sutham thrathumagre mrukanda, Arya prana nirvapanam thwad padambujam., 14
Without knowing how to sing your praise,
Nor knowing how to meditate on you,
Nor knowing the procedures of your worship,
I salute with intense devotion your lotus like feet,
Which killed the God of death for,
Protecting Markandeya who was terribly scared.
Nor knowing how to meditate on you,
Nor knowing the procedures of your worship,
I salute with intense devotion your lotus like feet,
Which killed the God of death for,
Protecting Markandeya who was terribly scared.
Akande kalangadannge bhujanga, Dapanou kapaladhaphale analakshad, Amoulou sasanga davamay kalathra, Daham devamanyam na manye na manye., 15
I wont and wont pray, any other god,
Who does not have discoloured neck,
Who does not wear a serpent as ornament,
Who does not have a skull in his hand,
Who does not have an eye on his forehead,
And who does not have his wife on his left side.
Who does not have discoloured neck,
Who does not wear a serpent as ornament,
Who does not have a skull in his hand,
Who does not have an eye on his forehead,
And who does not have his wife on his left side.
No comments:
Post a Comment